Profesijne podrásť a nestratiť kontakt s realitou
Martin Papčo
Rámcový zámer organizátorov Rád skúseného matikára 2019 sa od vlani prakticky nezmenil. Členom Katedry matematiky Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku opäť šlo o vytvorenie platformy, ktorá by matikárom zo základných i stredných škôl Slovenska a niektorým vysokoškolským pedagógom umožnila stretnúť sa a navzájom obohatiť o učiteľské a tiež iné skúsenosti. A aj v apríli tohto roka sa účastníci vyhýbali bezúčelnému či od života odtrhnutému akademickému teoretizovaniu. Lajtmotívom dvojdenného seminára v priestoroch Základnej školy v Liptovskej Osade bola chuť profesijne podrásť, nestratiť kontakt s realitou a s kolegami i kolegyňami predebatovať témy natískajúce sa z matikárskeho srdca alebo ležiace v matikárskom žalúdku.
Vďaka Janovi Kopkovi z Čiech (Univerzita J. E. Purkyně) boli počas prvého dňa na pretrase stratégie riešenia matematických problémov v školskom prostredí. Renomovaný didaktik matematiky a autor viacerých publikácií venovaných práve tejto problematike prostredníctvom série príkladov demonštroval, ako môžu žiaci a študenti na hodinách matematiky experimentovať, teda vlastne uplatnovať jednu zo základných riešiteľských stratégií a zároveň fundament výskumu ako takého. Dôvod presadzovania takéhoto prístupu k vyučovaniu je lakonický, podľa slov prednášajúceho samotná „školská praxe ukázala, že tato metoda maximálně aktivizuje žáky i studenty a vytváří u nich lepší vztah k matematice“.
Keďže Hejného metóda vyučovania matematiky sa nielen u našich západných susedov, no i u nás stáva čoraz populárnejšou, nie je na škodu veci a remesla mať o nej predstavu i s ňou akú-takú skúsenosť (či už ju človek obľubuje, alebo nie, alebo sa k nej stavia indiferentne). A preto súčasťou seminára boli aj jej praktické ukážky spojené s komentárom a priebežnou debatou, to všetko pod dirigentskou paličkou Dagmar Môťovskej (Súkromná základná škola pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním, Bratislava; Indícia, nezisková organizácia), okrem iného aj odbornej poradkyne slovenských verzií učebníc predmetnej koncepcie. Dôvodom zaradenia do programu bolo aj naskytnutie príležitosti na konfrontáciu jej propagátorov/zástancov s inými postojmi, predsa len metóda je ešte mladá, všetky muchy (a možno aj väčšie otravy) nie sú ešte vychytané, na vyzretie potrebuje čas a ochotu i pokoru tvorcov načúvať a meniť. Témou bol spôsob, ako a s akými výhodami možno v rôznych prostrediach (aritmetickom i geometrickom) priniesť na scénu premennú.
Podvečer programu prvého dňa seminára patril odborníkovi na výchovu a vzdelávanie, rodinnú výchovu a liečebnú pedagogiku, autorovi publikácie chestertonovského typu Malá polepšovňa (pre rodičov), Albínovi Škovierovi (Univerzita Pardu\-bice, Katolícka univerzita v Ružomberku). „Nematikár“ počas tentokrát 90-minútovej polepšovne pre učiteľov radil matikárom, s čím si v rôznych zapeklitých školských situáciách možno poradiť a s čím nie, prečo a napokon aj ako. Za časť problémov podľa neho síce môže genetická výbava (plus hereditárne vplyvy, prenatálny vývin a rané detstvo), no za ich podstatnou časťou je výchova v rodine. A práve kvôli tomu prítomným priblížil rôzne rodinné modely, pričom mnohé z povedaného s potešením a vtipom ilustroval na sebe a svojich dcérach.
Priblížiť i analyzovať aktuálny stav a protirečivé postavenie argumentácie i dokazovania vo vyučovaní gymnaziálnej matematiky a súčasne načrtnúť, ako sa s tým možno vyrovnať, bolo zámerom prednášky Ladislava Spišiaka (Gymnázium, Šrobárova 1, Košice). Podľa neho napriek nepriaznivej situácii je potrebné aj možné nachádzať spôsoby i možnosti, ktoré sú vhodné na rozvíjanie a overovanie takýchto študentských kompetencií a znalostí, čo demonštroval prostredníctvom viacerých konkrétnych situácií s trefnými postrehmi a poznámkami.
Hravé typy spomedzi účastníkov/účastníčiek (nebolo ich málo) si prišli na svoje počas remeselnej dielne, vlastne podľa jej názvu počas kuchtenia, pod vareškou Lucie Csachovej (Katolícka univerzita v Ružomberku). Matikárskym kulinárom boli naservírované niektoré menej známe inovatívne metódy, vo vyučovaní matematiky majúce však svoje nezastupiteľné miesto, a tie boli dozdobené bohatým potenciálom, ktorý poskytujú. Ako sa medzitým už pochválilo niekoľko z účastníčiek, ony ani ich žiaci neobanovali, že na matike sa rozprával matematický príbeh, hralo \emph{bingo, cinquain, placemat, hra na deliteľnosť} a podľa receptov, ktoré si priniesli práve zo seminára, boli zrealizované ďalšie atraktívne aktivity.
Azda najživšia debata vznikla po krátkych príspevkoch Marty Balgovej a Tatiany Košinárovej (NÚCEM). Prvá z nich analyzovala niektoré ukazovatele a vybrané matematické úlohy z Testovania 5 v roku 2018, druhá predstavila viaceré aspekty elektronickej formy Testovania 9 z matematiky (okrem iného aj najčastejšie nesprávne odpovede). Aj keď časť následnej diskusie reflektovala prednesené príspevky, tá väčšia sa týkala oboch testovaní vo všeobecnosti, čo sa napokon aj vzhľadom na „horúcosť“ a časovú blízkosť témy (tesne po testovaní) dalo očakávať a do rozumnej miery tiež bolo cieľom organizátorov. Pre matikárov totiž prakticky neexistuje platforma, kde by si mohli v dobrom „podať“ to, čo majú na učiteľskom tanieri každoročne, takmer celoročne a v značnej miere – testovanie T5 i T9. Obsah i priebeh debaty akútnu potrebu otvorenej a kritickej diskusie na túto tému iba potvrdil. Na pranieri totiž neboli iba, aj keď dôležité, no predsa menej významné detaily, ako napríklad vyslovene zlá skúsenosť niektorých prítomných s testovaním detí s vývinovými poruchami učenia alebo zdravotnými znevýhodneniami. Bola nastolená aj otázka, či vôbec a prečo má vzhľadom na nenaplnené očakávania či nedosiahnuté avizované ciele v masívnom a celoplošnom testovaní zmysel pokračovať. Nestačilo by na spoľahlivý odhad aktuálneho stavu a náčrt perspektívnej zmeny lacnejšie a viac na mieru ušité, flexibilnejšie výberové testovanie?